Spišský Jeruzalem opäť ožije
Toto územie sa nachádza v západnej časti katastra Spišského Podhradia (na západ od Spišskej kapituly) a delí sa na tri časti: Krížová hora, Pažica a Sivá Brada. Tunajšie minerálne pramene popísal už v roku 1549 Juraj Werner, šarišský kastelán, vknihe: Poznámky o čudesných vodách uhorských.“ Krížová cesta (Kalvária) v tejto lokalite sa spomína už od 17. storočia a vznikla z iniciatívy Združenia Matky umierajúcich a zomretých, založeného jezuitom Štefanom Gosztonym v Spišskej Kapitule. V neskoršom stredoveku, najmä v období baroka sa v strednej Európe rozšírilo budovanie kalvárií, predstavujúcich napodobeniny miest a udalostí súvisiacich s Kristovým umučením, ktoré sa často pripodobňovali originálnym miestam v Jeruzaleme a to predovšetkým celkovou polohou v teréne, vzdialenosťami medzi jednotlivými siedmimi zastaveniami a topografiou terénu. Prvá takáto krížová cesta je známa ako Kalwaria Zebrzydowska v Poľsku, budovaná od r. 1600 kniežaťom Mikulášom Zebrzydowskym, prostredníctvom františkánov – podľa stredovekej koncepcie, ako napodobenina Svätých miest v Jeruzaleme. V Uhorsku sa tento druh kalvárii, ako budovanie rozsiahleho architektonicko-krajinárskeho komplexu s množstvom zastavení, veľmi neuplatňoval. S výnimkou Jezuitov v Spišskej Kapitule, ktorých tu v 17. storočí povolal gróf Štefan Csáky, vtedajší pán Spišského hradu. Centrum bývalej kalvárie bolo na Sivej brade, bolo to impozantné miesto: v pozadí panoráma vtedy obývaného Spišského hradu, v okolitej scenérii drevené kríže a obrazy, pripomínajúce utrpenie Krista. Koncepcia krajiny pripodobňovaná k náznakovému zobrazeniu miest v Jeruzaleme v mierke 1 : 1, podobne ako v Poľsku, vychádzala zo stredovekých plánov symbolickej krajiny. Sväté miesta v Jeruzaleme, sú okrem kaplniek symbolizované ich polohou, využitím optického pôsobenia travertínu, ktorý miestami pripomína textúru kamenných múrov – hradieb, výsadbou borovice čiernej, ktorá pripomína céder. Teplá klíma Pažice a jej svahy zdôrazňujú atmosféru Palestíny a Izraela. Do tohto monumentálneho komplexu patrila aj už zaniknutá „Getsemanská záhrada“ pri rovnako zaniknutom neďalekom rybníku a pravdepodobne aj ruiny bývalého kláštora benediktínov. Bola to a je posvätná krajina symbolizujúca udalosti súvisiace s Kristovým utrpením, dôležité putne, pietne, adoračné miesto už od dávnoveku. Masív Sivej brady akoby bol predurčený symbolizovať Golgotu, na ktorú je najúžasnejší výhľad z protiľahlého Spišského hradu. Mierka je doslova „jeruzalemská“ – 600 metrov dlhá krížová cesta od miesta odsúdenia na miesto ukrižovania. Nevyhnutnou súčasťou „Spišského Jeruzalema“ sú tri kaplnky na Pažici, národné kultúrne pamiatky – sv. Rozálie, sv. Jána Nepomuckého a sv. Františka Xaverského. Schátralé, zničené, obrastené lesom, ale stoja. A vyzývajú k rekonštrukcii. Obnova Spišského Jeruzalemu, ako významného púťového miesta, centra cirkevnej turistiky, je dnes vážnym projektom Košického samosprávneho kraja, na ktorom bude spolupracovať cirkevná správa Spišskej Kapituly ako aj Európsky dom.
Náhľad fotografií zo zložky Spišský Jeruzalem
