Legenda o Kapitulskom pive
Nápoj - též pivo nazývaný - varený z chmelu, jačmeňa a vody, chuti príjemnej a trpkastej, peny bohatej, moja persóna - in naturam - v súdku dubovém, medzi múry klášterné, až hen rovno z nemeckého Bavorska privézti ráčila. V Bavorsku jak študiózus celý rok sem pobýval a pivo domáce do obliby mojej čoskoro sem zaradil. A tak súdek nápoja lahodného jak upamatování bratom mojim, spolu se mnú putoval. Bratri, súc zvedavosťu ukrutnú hnaní, štichpróbu súdka započali. Však as dlhé moje putování, či temperatúra venkajší, tomu na príčine sluli, že pivo chuti nevalnej už bylo, ba aj ťažký puch jakýsi ze súdka sa vyvalil. A tak štichpróba rychlé a nedobré konce vzala. Co horšího. Bratri moji - nechť odpusťené im jest - potupu unésti nezmohli a konání moje jak kratochvílu šibeničnú pochopili, a tak telo moje do kobky klášternej na čas uvrhli, aby takto ma strestali. Ale šťastí tvár svoju láskavú od duše mojej celkem neodvrátilo... Pobyt mój v Bavoroch nélen štúdium napĺňalo, ale časté aj služby duchovné. Asi slepá náhoda chcela, že ráz ma jak spovedníka k loži umírajúceho volali. Bohatý Bavor, starší majitel pivovaru, o útechu poslednú žádal. Len čo duši jeho sa ulavilo, vzlétla výše a telo bez vlády na loži spočinulo. Mladá jeho žena, strašnú ranú zasažená, o funus ma požádala. Čas však rany zhojil, ale duševnú očistu, každý pátek pivovarníkovej žene aj nadále sem poskytoval.
Návštevy moje aj dišputy učené sprevádzali, lebo mladá žena vzdeláním značným kypela, a tak oblažovali sme duše naše spolu. Všecko to sa v prísnej počestnosti konalo, s tvárami a srdcami, keré hrích smilstva nepoškvrnil. Dúvera, kterú moja osoba časem vzbudila vymohla mi aj vizitácie v pivovare samotném, kde rúzné tajnosti a mazané fígle piva vareňá odhalované mi postupne byli. A tak v čas odchodu mého, do košiny vozovej nélen dubový súdek s pivom položený byl, ale aj znalosti mnohé o piva varení v duši méj sa uhnízdili...
Z kobky klášternej, kde istý čas byl sem držaný, tajná chodba mimo klášter védla. Viďác, že hnev bratrí mojich opraviti len úprimným činom zmóžem, unikal sem každú noc do usadlosti, celý čas cesty od kláštera vzďálenej. Tu, s dobrými dušámi selskými, prvé pivo spišské variti sme počali. Vóňa jeho utajiť sa dlho nedala, a tak jedného rána nápoj lahodný aj bratri moji popili. Chýr o pive zanedlho múry našé opustil a do sveta Božého perute svoje rozprestrel. Je vskutku divúcí div, co z jačmeňa, vody, chmelu a ňekerých fíglov tajných uvariti sa dá. Receptúra samotná: chladnej, mekkej vody do kotla dostatečne mnoho nalej. Vodu do stavu vlaľného uveď. Pridáš slad, surovinu z mletého jarného jačmeňa stvorenú. Varíš a scedíš. Tak si sladinu navaril. Dodáš chmelu a zase varíš, až takrečená mladina hotová jest. Tu sa ale znalosti a skúsenosti nemalé už žádajú, bo iba zdatný sládok odhaduje, že kedy, jako a čím treba váru usmerňovať. Mladina sa potom schladí a pivovarskými kvasnicami dokvasí. Kvasení samotné zmení cuker v mladine na alkohol a bublinky, které hrdlo aj nos rozkošne drápú. Asi sedem dní treba, aby pivo skvasilo. Pozdejšie, ked pivo je už dobre odležané, ešte ráz sa precedí a do súdkov pivných sa stáčá, aby už
Tu už je poškodenie zvitku tak silné, že ho nemožno ďalej čítať. Aj napriek tomu, je však jasné, že sa našiel dokument, ktorý vývoj pivovarníctva v šarišskom regióne nielen historicky rámcuje, ale najmä potvrdzuje kvalitu a tradíciu varenia piva overenú časom. Dnes už má, pochopiteľne, pivovarníctvo celkom inú, modernú tvár...
Zdroj: smadnymnich.wbl.sk
